V cene kupónu za 24,90 € je zahrnuté:
- 2 x špeciálny kupón "1+1 zadarmo" na predstavenia opery Štátneho divadla Košice podľa vlastného výberu, s ktorým získate 50% zľavu na nákup dvoch vstupeniek
- 4 x špeciálny kupón "1+1 zadarmo" na predstavenia činohry Štátneho divadla Košice podľa vlastného výberu, s ktorým získate 50% zľavu na nákup dvoch vstupeniek
- 2 x špeciálny kupón "1+1 zadarmo" na predstavenia baletu Štátneho divadla Košice podľa vlastného výberu, s ktorým získate 50% zľavu na nákup dvoch vstupeniek
Pri zakúpení jednej vstupenky v pokladni Štátneho divadla Košice a predložení špeciálneho kupónu 1+1 kupónu dostane zákazník zľavu 50% na obe vstupenky.
Akcia platí na predstavenia uvedené nižšie do 31.01.2018. Túto zľavu nie je možné kombinovať s inými zľavami a neplatí na premiéry.
Elaine Murphy: MOJE BABY
Tri generácie žien - vnučka, matka, babička a jeden rok v ich živote. Hľadanie strateného otca, hľadanie potenciálneho partnera, hľadanie zmyslu života aj narodenie dieťaťa a jedna smrť. Najlepšia írska hra roku 2008 a 2009, debut Elaine Murphyovej má príznačný humor a láskavosť. Tri ženy vo vzájomných monológoch hovoria o všetkom bežnom, neštandardnom, prekvapivom, zásadnom, ale aj príjemne banálne-obyčajnom, čo priniesol jeden rok. Moje baby - to je príbeh o tom, aké ťažké je byť zodpovednou matkou, ako sa naučiť žiť so svojou samotou a aké prospešné môžu byť hodiny salsy.
Réžia: Alena Lelková
Fiodor M. Dostojevskij: ZLOČIN A TREST
Nová dramatizácia ruskej klasiky, pripravená špeciálne pre košické divadlo, ponúkne súčasný pohľad na veľkú tému a jej filozoficko - morálne presahy do našej doby. Kto je dnešný Raskoľnikov? Kto vyšetrovateľ? A čo všetko so sebou prináša vražda sekerou? Na tieto a mnoho ďalších otázok sa pokúsi nájsť svoju odpoveď režisér E. Kudláč a jeho spolupracovníci. Silný autor, ambiciózny realizačný tím a veľké herecké príležitosti pre súbor, to všetko sú sľubné predpoklady pre vznik výnimočného divadelného diela.
Réžia: Eduard Kudláč
Terry Pratchett, Stephen Briggs: MAŠKARÁDA
Milovníci fantasy spozornejú pri slove Plochozem a vedia, že je to séria tých 40 kníh, ktoré rôznymi spôsobmi hovoria o fantazijnom fiktívnom svete ležiacom na chrbte plávajúcej korytnačky putujúcej vesmírom. Slovník britského autora Terryho Pratchetta sa stal už kultovým a jeho postavy si žijú aj mimo literárnych kruhov. Jedným z príbehov úžasnej Plochozeme je aj detektívka z Ank-Morporskej opery s názvom Maškaráda alebo Fantóm opery. Táto komická fantasy kniha odhaľuje celý mechanizmus operného zákulisia. A nielen to, ale rieši dôležitý problém. Dve najväčšie čarodejnice Bábi Zlopočasná a Starenka Oggová hľadajú tretiu. Veď čarodejnice musia byť vždy tri. Adeptka je jasná - Anička Nuličková. Lenže tá sa rozhodla pre dráhu opernej speváčky a kariéra čarodejnice sa jej až tak nevidí. V opere sa však začnú diať šialené veci - objaví sa tajomný fantóm a pár mŕtvol. Ako si s fantómom poradia? Rozhodne sa Anička Nuličková pre operu alebo čarodejnícky svet? Všetko sa odhalí v Maškaráde. Rozprávanie Terryho Prattcheta, najpredávanejšieho britského autora, je zmesou humoru, satiry a paródie. Každý „milovník" opery i detektívky si príde na svoje.
Réžia: Hana Mikolášková
Florian Zeller: OTEC
Jeden otec a jedna dcéra a mnoho nejasných otázok. Je André bývalý tanečník a žije jeho dcéra spolu s ním a svojim mužom v jednom byte v jednom meste? Alebo je André bývalý inžinier a jeho dcéra je už dávno odsťahovaná v Londýne? A kde vlastne žije André? Je to stále jeho byt, alebo sa tá izba už nápadne podobná na nemocničné zariadenie?
Otec je veľmi krehká hra nielen o starnutí, zabúdaní a odchádzaní mysle, ale aj o zodpovednosti detí k rodičom aj o starostlivosti o nich. Ide o rekonštrukciu rôznych spomienok, jednotlivých čriepok mysle, ktoré si starnúci človek snaží úporne zoradiť. Príbeh sa skladá ako detektívka, ale aj ako sled imaginárnych obrazov. André chce mať svoj pokoj, ale zrazu akosi nič okolo neho nedáva zmysel...
Réžia: Ján Luterán
Thomas Mann, Zuzana Mistríková, Ondrej Šoth: SMRŤ V BENÁTKACH
Vzťah mladej generácie k súčasným hodnotám a zmyslu ich sebapoznávania. Autorský tanečný príbeh sa odohráva v impresionistickom období na motívy osudu starnúceho nemeckého spisovateľa, ktorý sa na jeseň svojho života pokúsi zbúrať všetko konvenčné, čo obklopovalo jeho život doteraz a zažíva renesanciu pocitov z nového miesta v Benátkach, ale i túžob, ktoré nikdy predtým necítil. Dielo bude o túžbe, hľadaní, láske i sklamaní, nádeji a ideáloch, ale aj starobe. Mannova románová predloha bude aktualizovaná pre dnešok – obdobie súčasnej mladej generácie, ktorá hľadá zmysel života a vzťahu k sebe samému, či vzťahu k iným.
Réžia a choreografia: Ondrej Šoth
Ondrej Šoth, Zuzana Mistríková: JÁNOŠÍK
Národy majú svoje legendy a slovenský nie je výnimkou. Tou pravdepodobne najväčšou je legenda o zbojníkovi, ktorý bohatým bral a chudobným dával... Postava Jánošíka už našla svoj odraz v mnohých umeleckých dielach (a nielen slovenských) - od literatúry až po film. Jánošík bol napríklad námetom vôbec prvého slovenského celovečerného filmu, ktorý vznikol v roku 1921. Pre režiséra a choreografa Ondra Šotha predstavuje téma Jánošíka možnosť poskytnúť vo svojej tvorbe väčší priestor slovenskej ľudovej umeleckej tradícii. Inklinoval k nej už začiatkom devätdesiatych rokov, kedy sa rozhodol pôsobiť v SĽUKu a kedy navrhoval rozšíriť jeho činnosť o žáner ľudového divadla a naposledy jej poskytol priestor v inscenáciách Giselle a M.R.Štefánik, ktoré pripravil na v roku 2009 v spolupráci s legendou slovenského ľudového tanca choreografom Jurajom Kubánkom. Jánošík bude prvým projektom Ondreja Šotha, v ktorom odraz slovenského ľudového umenia nájdu diváci vo všetkých zložkách moderného tanečného divadla - od hudby, cez choreografiu, až po výtvarnú stránku inscenácie, v ktorých sa v nejednom momente odzrkadlí značná dávka humoru a irónie. Zároveň bude Jánošík zavŕšením národnej témy v tvorbe košického choreografa a režiséra.
Réžia: Ondrej Šoth
Nikolaj A. Rimskij Korsakov: MOZART A SALIERI / Marián Lejava: BOHOM MILOVANÝ
Netradičný večer, počas ktorého zaznejú dve jednoaktové opery zdanlivo spolu nesúvisiace. Jedna romantická a zároveň súčasná autorská, mladého talentovaného slovenského skladateľa Mariána Lejavu. V týchto dvoch zdanlivo nesúvisiacich hudobných jazykoch v atypicky koncipovanej dramaturgii sa režisér inscenácie Michal Spišák rozhodol poodhaliť príbeh dvoch mužov, z ktorých jeden bol mimoriadne talentovaný a ten druhý mu to závidel. Príbeh, opradený množstvom nejasností, špekulácií, mýtov a neprávd, napriek tomu však stále aktuálny, zamýšľajúci sa nad závisťou a nepochopením priemerného skladateľa Salieriho v priamej konfrontácií s géniom v osobe W. A. Mozarta.
V komornej opere Mozart a Salieri Rimskij-Korsakov stelesnil dva kontrastné umelecké princípy, ktoré nepochybne vychádzajú azda z najrozšírenejšieho mýtu v dejinách hudby, v ktorom sa traduje, že geniálny Mozart bol otrávený žiarlivým skladateľom „druhej kategórie" Salierim. Tento historický omyl vznikol prakticky hneď po skladateľovej smrti. Svojimi výpoveďami ho dokonca priživovala aj sama Mozartova manželka Konstancia, vďaka čomu sa v povedomí verejnosti drží prakticky dodnes. Životnosť legendy totiž upevňovali aj mnohé literárne spracovania, napr. ruský básnik Alexander Sergejevič Puškin napísal už v roku 1831 komornú drámu Mozart a Salieri, v ktorej taliansky skladateľ Salieri naleje v družnom rozhovore Mozartovi do čaše vína smrtiaci jed. Známa je tiež hra Amadeus anglického dramatika Petera Shaffera z roku 1979, podľa ktorej natočil Miloš Forman ešte známejší rovnomenný film ovenčený mnohými Oscarmi.
Zaujímavosťou a hlavnou dominantou večera je iniciovanie a uvedenie pôvodnej slovenskej opery z pera mladého skladateľa Mariána Lejavu, ktorého zámerom je voľne dopovedať to, čo Puškin s Korsakovom naznačili a zároveň tento romantický mýtus definitívne vyvrátiť. Opera zachytáva posledné hodiny života W. A. Mozarta v piatich sugestívnych scénach založených na dobových prameňoch skladateľovej korešpondencie a spomienok jeho súčasníkov. Je pokusom o rekonštrukciu dramatických udalostí Mozartovej smrti, ktoré sú dodnes opradené tajomstvom a fabulované Puškinom počnúc a Schafferom končiac (nevynímajúc filmové spracovanie režisérom M. Formanom z r.1984). Divák bude mať možnosť nazrieť do udalosti posledných chvíľ geniálneho skladateľa, ktoré boli tak turbulentné, ako jeho život. Absolútne neočakávaný a rýchly koniec jeho života sa stal živnou pôdou pre dohady, konšpiračné teórie, i seriózny výskum. Mozart a jeho nedokončené Requiem sú ústrednou témou komornej opery, ktorá je kontrastom pre operu N. Rimského-Korsakova Mozart i Salieri a má ambíciu priniesť triezvy pohľad na legendami opradenú tajomnú smrť geniálneho, „Bohom milovaného" (Gottlieb/Amadeus). Tento unikátny dramaturgický počin uvedie opera Štátneho divadla Košice pod taktovkou samotného autora ako spomienku k 260 výročiu od narodenia slávneho rakúskeho skladateľa Wolfganga Amadea Mozarta
Réžia: Michal Spišák
Pietro A.S. Mascagni: SEDLIACKA ČESŤ - Ruggero Leoncavallo: KOMEDIANTI
Dve jednodejstvové opery obdobia verizmu prinášajú na scénu košického divadla emócie neskrývané, skutočné, nepredstierané, otvorene sa dotýkajúce momentov v ľudskom živote tak známych, a napriek tomu krehkých – motívov akými sú láska k inému človeku, láska k sebe samému, láska k životu. Opera Sedliacka česť bola po prvýkrát uvedená roku 1890, Komedianti o dva roky neskôr. Oba tituly sú uvádzané v jeden večer, v jednu chvíľu, v okamžiku, ktorý je nelíčene skutočný.
Réžia: Michael Tarant
Ďalšie prestavenia: Rómeo a Júlia, Kocúrkovo, Anna Karenina, Zvonár u Matky Božej, Nočná skúška: Príprava na muzikál, Čárdášová princezná, Alcina, Figarová svadba, Dialógy karmelitánok, Manon Lescaut